Slovenská národná galéria pripravila vo výstavných priestoroch Zvolenského zámku výstavný projekt o uhorsko-osmanských vzťahoch v 16. a 17. storočí. Vznikol pri príležitosti 500. výročia bitky pri Moháči.
Výstava predstavuje obdobie osmanskej expanzie so zameraním na územie dnešného Slovenska. Zároveň poukazuje na vzájomné vplyvy a presahy osmanskej kultúry do stredoeurópskeho umenia.
Kresby, grafiky, obrazy a umeleckoremeselné diela, vrátane pamätných medailí, mincí, keramiky a textilu, pochádzajú zo slovenských múzejných, galerijných, knižničných a cirkevných zbierok. Dopĺňajú ich pamäťové fondy a dokumenty reflektujúce fortifikačnú architektúru, najmä pevnosti Nové Zámky, Komárno a Leopoldov.
Divácky atraktívnym obohatením výstavy sú digitálne prvky, ako aj časť zameraná na bezprostredný kontakt viacerých bývalých žúp s územím Osmanskej ríše, ktorej vojská ohrozovali nielen pohraničnú líniu, ale aj banské mestá.
Táto téma je sprítomnená prostredníctvom archívnych materiálov a videofilmu o historicko-architektonickej premene Zvolenského zámku.
Výstavu dopĺňa bohatý sprievodný a prednáškový program.
Jozef Hanula: Štúdia k obrazu Tomoryho smrť. 1895. SNG, O1160
Kaspar Merian: Mapa osmanských bojov. SNG, G 13698
Neznámy maliar: Sv. Štefan ako víťaz nad Osmanmi. 1718. SNG, O 3918
Neznámy grafik. Pôdorys pevnosti Nové Zámky v roku 1963. SNG, G 13740
Neznámy grafik: Príchod osmanského vyslanca do Viedne v roku 1628. Okolo 1650. SNG, G 13665
Nemecký maliar: Jazdecká bitka. Prvá polovica 18. storočia. SNG, O 1846
Aegidius Sadeler II.: Portrét perzského vyslanca Mahdiho Kuliho Bega. 1605. GMB
Prikrývka (17. storočie)
Reliéf bitky Mikuláša Pálffyho s Osmanmi (17. storočie). Reliéf z nezachovaného monumentálneho epitafu.
Tulec na luk a šípy (17. storočie)
Koža, výšivka kovovou niťou, kovové aplikácie
Vankúš | Yastik (17. storočie)
Pokál prešporských strelcov (17. storočie)
Habánske kachlice z Košolnej (17. storočie) / Keramika
Bitka pri Osijeku (17. storočie) detail
Dvojpohľad na pevnosť Komárno (okolo roku 1597)
Zámka osmanskej pušky (17. storočie)
Program pre Zvolenský zámok
Doc. PhDr. Karol Koloman Kulašik
Na základe dobových správ a obrazového materiálu sa pozrieme na zloženie osmanskej a uhorskej armády a priebeh historickej bitky, ktorá pred 500 rokmi zmenila Európu.
Výstavný projekt o uhorsko-osmanských vzťahoch v 16. a 17. storočí.
Doc. Mgr. Attila Kovács, PhD.
Spoznáme mýty a fakty o islame a jeho vyznávačoch. Priblížime si základné piliere tejto viery aj to, ako moslimovia vnímajú svet okolo seba.
Mgr. Denis Haberland
Rozprávanie sa zameria na rozvoj bastiónovej fortifikačnej architektúry a jej uplatnenie v časoch osmansko-uhorských vojen.
Peter Ližbetin
Predstavíme si spôsob vyhotovenia faksimile dobovej korešpondencie prezentovanej vo výstave MOHÁČ 500SK a vyskúšame si podpisovanie a pečatenie listín.
Bitka pri Moháči bola jednou z najdôležitejších a zároveň najtragickejších udalostí stredoeurópskych dejín. Po porážke uhorského vojska v auguste 1526 sa otvorila cesta expanzii Osmanskej ríše do priestoru bývalého Uhorska. Uhorsko-osmanské vzťahy sa v 16. – 17. storočí niesli v znamení vojenských konfliktov, obrany hraníc, ale aj kultúrnych kontaktov a vzájomných vplyvov. Významným geografickým priestorom týchto udalostí bolo územie dnešného Slovenska, historického Horného Uhorska, ktoré sa po Moháči stalo severnou oporou habsburskej moci a dôležitým obranným pásmom proti Osmanom.
Mestá a pevnosti na južnom Slovensku tvorili systém protitureckej obrany. Mimoriadny význam získali Nové Zámky, Komárno a Leopoldov. Tieto pevnosti chránili severné oblasti Uhorska pred osmanskými výbojmi a zároveň sa stali miestami stretu dvoch civilizačných okruhov – kresťanskej habsburskej monarchie a moslimskej Osmanskej ríše. Do systému protitureckej obrany patrili aj ďalšie slovenské mestá, hrady a opevnenia. Významnú úlohu zohrávali napríklad Fiľakovo, Levice, Krupina či Košice.
Dedičstvo uhorsko-osmanských konfliktov je na Slovensku viditeľné dodnes v podobe pevností, hradov, mestských opevnení a archeologických nálezov. Tieto pamiatky pripomínajú obdobie, keď územie dnešného Slovenska tvorilo obranné pomedzie medzi dvoma veľmocami Európy.
Pri príležitosti 500. výročia bitky pri Moháči si mnohé slovenské mestá a obce spolu s múzeami, kultúrnymi inštitúciami a historickými spolkami pripomínajú toto významné obdobie dejín prostredníctvom pestrého programu pre verejnosť, ktorý zahŕňa odborné prednášky, tematické výstavy, rekonštrukcie historických bojov, ukážky dobového vojenstva, remesiel a každodenného života v časoch uhorsko-osmanských konfliktov.
21. máj 2026 – 25. október 2026
Na vernisáži vystúpi Univerzitný komorný orchester Mladosť pri Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici pod vedením dirigenta Pavla Martinku. Zaznejú 3 historické skladby, z ktorých sa dodnes zachovali iba zápisy melódie. Harmonický sprievod a inštrumentácia je rekonštrukciou umeleckého vedúceho a dirigenta Pavla Martinku, ktorá kombinuje dobové kompozičné pravidlá so zvukovosťou súčasných nástrojov a niektorými kompozičnými novotvarmi v sprievodných hlasoch i melodickej línii, ktoré tvoria organickú súčasť dnešnej podoby našich vzácnych hudobných pamiatok.
RUNDA REGIS
Šľachtický tanec z Uhrovskej zbierky piesní a tancov z r. 1730.
PIESEŇ O PORÁŽKE KRÁĽA ĽUDOVÍTA Z R. 1526
Melódia piesne sa zachovala ako kontrafakt v zbierke Jána Sylvána: Nové piesne na sedem kajúcich žalmov z r. 1571.
PIESEŇ O MURÁNSKOM ZÁMKU Z R. 1549
Autorom piesne je Martin Bošňák (Marek Mathias Bosnijak de Rudnijak). Hoci sa pod ňu nepodpísal, svoje meno „na počátkú veršú položil. A to se stalo léta Božího tisíc pětset čtyřicátého devátýho“.
Leitmotívom podujatia bude historická udalosť z roku 1621 – uloženie uhorskej kráľovskej koruny vo veži Zvolenského zámku.
Počas celého podujatia v čase 15.00 – 23.00
MOHÁČ 500SK Obraz osmanskej prítomnosti
Individuálna prehliadka výstavy o uhorsko-osmanských vzťahoch v 16. – 17. stor. na pozadí 500. výročia Moháčskej bitky.
STRÁŽCOVIA KORUNY
Interaktívny tlačený sprievodca zámkom a výstavou predstaví udalosti spojené s uložením uhorskej kráľovskej koruny vo Zvolene.
HLAVY KORUNOVANÉ
Tvorivá dielňa na tému uhorskej kráľovskej koruny.
CHUTE OSMANSKEJ RÍŠE
Turecká káva a baklava v ponuke Zámockej kaviarne.
Špeciálny program
15.00 a 18.00 MOHÁČ 500SK Obraz osmanskej prítomnosti
Kurátorský výklad v novej výstave SNG. Sprevádza kurátor výstavy Martin Čičo.
16.30 OD ORIGINÁLU K REPLIKE
Proces tvorby „trenčianskej“ repliky uhorskej kráľovskej koruny z majetku MIKUŠ DIAMONDS predstaví rozprávanie zlatníkov Augustína Hôrku a Jozefa Čiča.
19.00 a 21.00 MIESTO, KDE JE KORUNA ULOŽENÁ
Komentovaná prehliadka priblíži, ako sa z kráľovského sídla stala protiosmanská pevnosť, ktorá v rokoch 1620 – 1621 poslúžila na uloženie uhorskej kráľovskej koruny. Sprevádza historik umenia Michal Šimkovic.
Počas Dní mesta Zvolen pripravujeme program v exteriéroch aj interiéroch zámku pre školy a verejnosť. Leitmotívom programu je Zvolen a Zvolenský zámok na Willenbergovej vedute z roku 1599. Súčasťou podujatia bude jarmok, vystúpenia šermiarov a skupín historických scén, videomaping. V priestoroch výstavy sa budú konať tvorivé dielne, komentované prehliadky i odborná diskusia o Willenbergovej vedute.
Prednáškový cyklus prinesie témy o uhorsko-osmanských vzťahoch v 16. a 17. storočí na pozadí 500. výročia Moháčskej bitky, rovnako aj témy z dejín Zvolena, Zvolenského zámku a okolitého regiónu v období osmanskej expanzie. Prednášať budú odborníci na dejiny umenia, pamiatkový výskum hradov, históriu, archeológiu, religionistiku, literárnu vedu a príbuzných vedných disciplín.
Fiľakovo má bohatú historickú minulosť a jeho osud na dlhé stáročia ovplyvnili udalosti súvisiace s tureckou okupáciou regiónu. Po porážke pri Moháči v roku 1526 kráľ Ferdinand I. vybudoval pevnú sieť pohraničných hradov chrániacich bohatú banskú oblasť dnešného stredného Slovenska. Kľúčovým bodom bol Fiľakovský hrad, ktorý ale v 16. stor. Turci dobyli a mesto sa na 40 rokov stalo sídlom najsevernejšieho sandžaku Osmanskej ríše. Odtiaľ Turci riadili výboje a na dobytom území vytvorili systém vlády spočívajúci na stálej armáde a administratívnej byrokracii. Hrad síce koncom storočia znovu získali cisárske vojská, Turci ho však v roku 1682 definitívne obsadili a podpálili.
Hradné múzeum vo Fiľakove sa zameriava na archeologický, historický a etnografický výskum Fiľakova a jeho okolia. Špecializuje sa na lokálne a regionálne dejiny od najstarších dôb po novovek, na históriu výrobkov miestnej fabriky, na palócky ľudový nábytok a na prírodovedné pamiatky okolia. Inštitúcia vykonáva aktívnu činnosť v oblasti archeológie so zameraním na výskum fiľakovského hradu a mesta. Výstavné priestory múzea sa nachádzajú v Bebekovej bašte hradu, v budove mestskej Reduty a v protileteckom úkryte z obdobia II. svetovej vojny pod hradným kopcom.
Web: https://www.hradfilakovo.sk/
Zaujímavé obdobie osmanskej nadvlády predstavuje Hradné múzeum vo Fiľakove prostredníctvom výstavy trvajúcej v období 23. máj – 15. november 2026. Múzeum pripravilo v roku 2026 sériu podujatí venovaných obdobiu tureckej okupácie regiónu a dejinám Fiľakovského hradu ako sídla najsevernejšieho sandžaku Osmanskej ríše. Program priblíži návštevníkom obdobie osmanskej správy prostredníctvom výstav, odborných prednášok, historických ukážok a tematických podujatí.
Banská Štiavnica patrila medzi najvýznamnejšie banské mestá Horného Uhorska a zohrávala dôležitú úlohu v hospodárskom i obrannom systéme habsburskej monarchie počas osmanskej expanzie. Práve bohatstvo miestnych baní financovalo časť protitureckej obrany. Hoci sa mesto nikdy nedostalo priamo pod osmanskú nadvládu, v 16. storočí boli v Banskej Štiavnici posilnené mestské hradby, budovali sa obranné bašty a vznikli dve dominantné pevnosti – Starý a Nový zámok. Starý zámok, pôvodne farský kostol, bol prestavaný na pevnosť s úlohou chrániť mesto pred možnými tureckými útokmi a slúžil aj ako útočisko obyvateľov. Ešte výraznejším symbolom protitureckej obrany sa stal Nový zámok, postavený ako strážna a obranná veža – bol súčasťou siete varovných pevností naprieč stredným Slovenskom. Posádka odtiaľ sledovala pohyb osmanských vojsk a pomocou signálnych ohňov upozorňovala okolité mestá na nebezpečenstvo.
Protiturecké opevnenia patria dnes medzi najvýznamnejšie historické pamiatky mesta a pripomínajú obdobie, keď bola Banská Štiavnica dôležitou súčasťou obranného systému Horného Uhorska proti expanzii Osmanskej ríše.
Slovenské banské múzeum je špecializovanou organizáciou, ktorá zhromažďuje, vedecky a odborne spracováva a sprístupňuje hmotné dokumenty so vzťahom ku komplexnej dokumentácii vývoja baníctva, príbuzných banských odborov, geológie, vývoja banských miest a oblastí na Slovensku, a osobitne Banskej Štiavnice. Dôležitou súčasťou jeho činnosti je dokumentovanie histórie Banskej Štiavnice a jej okolia.
Slovenské banské múzeum v Banskej Štiavnici pripravuje v roku 2026 sériu podujatí venovaných obdobiu osmanských vojen a 500. výročiu bitky pri Moháči. Program predstaví historické súvislosti protitureckej obrany banských miest, každodenný život v období osmanského ohrozenia aj dobovú vojenskú kultúru prostredníctvom odborných prednášok, historických ukážok a interaktívnych aktivít pre verejnosť.
Svätý Anton bol v období 16. a 17. storočia súčasťou regiónu, ktorý výrazne ovplyvnili uhorsko-osmanské vojny a neustála hrozba osmanských vpádov. Hoci obec neležala priamo na hlavnej bojovej línii, patrila do zázemia stredoslovenských banských miest, ktoré mali pre Habsburskú monarchiu veľký hospodársky význam. Po bitke pri Moháči sa územie južného Slovenska stalo pohraničnou oblasťou medzi Habsburskou monarchiou a Osmanskou ríšou. Osmanské výpravy prenikali čoraz severnejšie a ohrozovali aj región Hontu, do ktorého Svätý Anton patril. Obyvatelia dedín často čelili rabovaniu, odvádzaniu do zajatia či povinnosti zabezpečovať zásobovanie vojsk a pevností.
Význam Svätého Antona súvisel najmä s jeho polohou v blízkosti Banskej Štiavnice a s rozvojom šľachtických sídiel v období protitureckých vojen. Zemianske a šľachtické objekty v regióne boli prispôsobované obranným potrebám doby. Toto obdobie sa stalo súčasťou historickej identity regiónu, ktorú dnes pripomínajú miestne pamiatky, múzeum a kultúrne podujatia venované obdobiu protitureckých bojov.
Web: https://www.msa.sk/
Svätoantonský kaštieľ patrí k skupine feudálnych neskorobarokových sídiel, ktoré vznikli za veľkej stavebnej činnosti uhorskej vojenskej aristokracie oddanej Habsburgovcom a zbohatnutej v protiosmanských bojoch. Do dnešnej podoby dal kaštieľ postaviť v rokoch 1744 – 1750 gróf Andrej Koháry. Pochádzal z rodu, ktorý zohral v dejinách Uhorského kráľovstva v období protiosmanských vojen a stavovských povstaní významnú úlohu. Dnes sídli v kaštieli múzeum s umelecko-historickou a poľovníckou expozíciou.
Múzeum vo Svätom Antone pripravuje v roku 2026 výstavu venovanú rodu Koháryovcov a ich významnej úlohe v období protiosmanských vojen a stavovských povstaní. Program priblíži návštevníkom historické súvislosti vojenskej aristokracie v Uhorskom kráľovstve a dejiny svätoantonského kaštieľa spätého s rodom Koháry.
Región okolo Modrého Kameňa bol v období osmanskej expanzie dôležitým styčným priestorom medzi kresťanským severom Uhorska a územiami pod osmanským vplyvom. Modrý Kameň a jeho hrad patrili vďaka svojej strategickej polohe medzi významné pohraničné sídla južného Slovenska ako súčasť systému protitureckej obrany Horného Uhorska. V 16. storočí sa Modrý Kameň ocitol v neustálom ohrození tureckých nájazdov. Osmanom sa podarilo hrad dobyť v roku 1575 počas rozsiahlych vojenských operácií v Novohrade. Pri útokoch bol hrad značne poškodený a časť obyvateľstva bola zabitá alebo odvlečená do zajatia. Po obsadení sa región dostal pod silný osmanský tlak a okolie trpelo častými vpádmi, rabovaním i vysokými daňami. Protiturecké vojny zanechali v meste hlbokú stopu a ovplyvnili jeho hospodársky aj spoločenský vývoj na celé desaťročia.
Dnes patrí Hrad Modrý Kameň medzi významné historické pamiatky Slovenska a pripomína obdobie, keď južné oblasti dnešného Slovenska tvorili hranicu medzi Habsburskou monarchiou a Osmanskou ríšou.
Web: https://hradmodrykamen.sk/
Hrad Modrý Kameň je dominantou obce a jeho dejiny sú úzko späté s uhorsko-osmanskými konfliktmi. Múzeum bábkarských kultúr a hračiek hrad Modrý Kameň pripravuje v roku 2026 sériu podujatí venovaných 500. výročiu bitky pri Moháči, osmanskej expanzii a protitureckej obrane regiónu Poiplia. Program zahŕňa odborné semináre, historické programy, interaktívne aktivity pre deti aj tematické večerné prehliadky hradu.
Krupina patrila v období 16. a 17. storočia medzi významné slobodné kráľovské mestá Horného Uhorska a zohrávala dôležitú úlohu v obrane pred osmanskou expanziou. Mesto ležalo na strategickej obchodnej ceste medzi juhom Uhorska a banskými mestami, čo z neho robilo významný obranný aj hospodársky bod. V tých časoch Krupina výrazne posilnila svoje opevnenie. Vybudované boli kamenné hradby, bašty a obranné brány, z ktorých sa časť zachovala dodnes. Krupinské opevnenie patrilo medzi najvýznamnejšie mestské obranné systémy v regióne a bolo prispôsobené novým formám boja vrátane používania delostrelectva.
Mimoriadne dôležitú úlohu v období protitureckých vojen zohrávala Vartovka, strážna veža nad mestom. Slúžila ako pozorovateľňa a signalizačný bod, z ktorého strážcovia pomocou ohňov a dymových signálov upozorňovali obyvateľov na pohyb osmanských vojsk. Bola súčasťou rozsiahlej siete varovných stanovíšť naprieč stredným Slovenskom.
Dnes historické opevnenia, bašty a Vartovka pripomínajú obdobie, keď bola Krupina jedným z dôležitých obranných miest Horného Uhorska na hranici s Osmanskou ríšou.
Web: https://krupina.sk/muzeum-andreja-sladkovica-v-krupine
Mestské múzeum Andreja Sládkoviča má svoje stále expozície rozdelené do dvoch celkov - história mesta a literárna časť, venovaná osobnostiam a rodákom Krupiny s dôrazom na život a dielo Andreja Sládkoviča a Eleny Maróthy-Šoltésovej. Významnú časť stálej expozície tvoria dejiny Krupiny, a to od najstaršieho osídlenia územia cez formovanie a vývoj mesta a jeho obyvateľstva, až po najvýznamnejšie udalosti z bohatej histórie mesta.
Múzeum Andreja Sládkoviča v Krupine pripravuje v roku 2026 sériu podujatí venovaných obdobiu osmanských bojov a stopám Osmanov v meste. Program zahŕňa prednášky, komentované prehliadky mesta a historické podujatia pripomínajúce obdobie protitureckých bojov. Múzeum je od marca 2026 z dôvodu rekonštrukcie zatvorené, podujatia preto prebiehajú v exteriéri mesta Krupina.
Pukanec patril v období 16. a 17. storočia medzi významné banské mestečká Horného Uhorska a bol nepriamo ovplyvnený osmanskou expanziou po bitke pri Moháči. Ťažba drahých kovov v regióne mala veľký hospodársky význam, lebo Habsburská monarchia potrebovala financie na vedenie protitureckých vojen. Preto bolo potrebné chrániť banské mestá pred Osmanmi. V období zvýšeného nebezpečenstva si Pukanec budoval obranné opevnenia a hradby z kameňa a tehál s dvoma bránami, dolnou (od Levíc) a hornou (k Banskej Štiavnici). Práce pokračovali pod dozorom vojenskej rady až do roku 1590 za účasti cisárskych fortifikačných inžinierov, ktorým pomáhali talianski odborníci. Stavbe opevnenia padlo za obeť 60 domov, čo bola 1/3 všetkých domov v Pukanci). Súčasťou obranného systému boli aj strážne a signalizačné body, ktoré upozorňovali obyvateľov na možné vpády tureckých oddielov. Pukanec sa stal menšou hraničnou pevnosťou s posádkou len 50 mužov.
Dodnes sa v Pukanci zachovali viaceré časti historického opevnenia. Mestské opevnenia a miestne tradície sú dôkazom toho, že aj menšie banské mestečká boli súčasťou obranného systému Horného Uhorska proti expanzii Osmanskej ríše.
Členovia Spoločnosti pukanskej histórie (SPH) odhaľujú a zachovávajú kultúrne i historické dedičstvo Pukanca. Na podporu a naplnenie svojho snaženia založili pukanskí nadšenci múzeum, v ktorom sústredili informácie a exponáty spojené so stredovekým mestom, jeho baníckou minulosťou a obdobím osmanského ohrozenia s následným rozvojom v novoveku. Keďže Pukanec je spojený s množstvom vzdelancov a národovcov, SPH pripravuje aj výstavy, prednášky, spomienkové podujatia a venuje sa i publikačnej činnosti. Okrem toho vyhľadáva a zachraňuje historické predmety, zachováva názvy, pomenovania a fotografie viažuce sa k minulosti i prítomnosti Pukanca a jeho osobnostiam.
Spoločnosť pukanskej histórie sa od začiatku svojej činnosti zaoberá osmanskými vpádmi, ktoré prezentuje formou panelov vo výstavných priestoroch muzeálnej expozície. Návštevníkom sprostredkúva tieto tragické udalosti počas komentovaných prehliadok hradieb a gotického kostola. V roku 2026 si pripomenie 500. výročie bitky pri Moháči sériou podujatí venovaných obdobiu osmanského ohrozenia, protitureckému opevneniu mesta a histórii regiónu Hont.
Divín a jeho okolie patrili medzi oblasti južného stredného Slovenska, ktoré výrazne zasiahli uhorsko-osmanské vojny. Strategická poloha obce v regióne Novohradu spôsobila, že sa Divín stal súčasťou obranného pásma Horného Uhorska proti postupujúcej Osmanskej ríši. V kontexte dejinných udalostí spojených s výročím bitky pri Moháči v roku 1526 zohrávajú obec Divín i tamojší hrad významné miesto. Hrad bol dôležitým strážnym a obranným bodom chrániacim obchodné cesty a okolité sídla pred tureckými vpádmi. Viackrát bol poškodený počas vojenských konfliktov a nepokojov, ktoré sprevádzali obdobie protitureckých vojen. Napriek tomu hrad Divín zostával významným obranným bodom až do konca 17. storočia, keď osmanská hrozba postupne ustupovala, bol vyplienený, vyrabovaný a napokon zničený výbuchom.
Ruiny Hrad Divín pripomínajú obdobie, keď južné Slovensko tvorilo pohraničné územie medzi dvoma veľmocami. Hrad aj obec sú významnou súčasťou historického dedičstva protitureckých bojov na Slovensku a preto obec Divín pripravuje v roku 2026 tretí ročník podujatia Balašove hradné slávnosti venovaného histórii hradu Divín, rodu Balašovcov a obdobiu protitureckých bojov po bitke pri Moháči. Program v priestoroch hradu Divín priblíži návštevníkom historické udalosti spojené s Divínskym panstvom prostredníctvom historických ukážok, remesiel a sprievodných vystúpení.
Web: https://divin.sk/