Zvolenský zámok

21. máj 2026 – 25. október 2026

Sprievodné podujatia pre verejnosť

• 10. 9. (štvrtok) o 17.00 OSMANSKÉ NOVÉ ZÁMKY / prednáška

  Helena Gahérová

  Nové Zámky boli od roku 1663 najvysunutejšou baštou osmanskej moci v Uhorsku. Prednáška priblíži každodenný život na periférii Osmanského impéria a ukáže, ako vyzerali vzťahy, spolužitie a kontakty medzi Osmanmi a domácim obyvateľstvom.

  Mgr. Helena Gahérová, PhD. je historička, od roku 2016 pôsobí v Mestskom múzeu v Pezinku. Okrem regionálnej histórie sa venuje obdobiu osmanskej expanzie na územie Uhorska (dnešného Slovenska) a minulosti Osmanskej ríše v 16. a 17. storočí.

• 19. 9. (sobota) o 11.00 FAKSIMILE PÍSOMNOSTÍ 16. A 17. STOROČIA / workshop / 12+

  Peter Ližbetin

  Nazrieme do procesu tvorby faksimile dobovej korešpondencie predstavenej na výstave MOHÁČ 500SK Obraz osmanskej prítomnosti a vyskúšame si podpisovanie a pečatenie listín.

  Rezervácie na: +421 45 245 30 01 a lektori.zvolen@sng.sk

  Peter Ližbetin je reštaurátor pre konzervovanie, reštaurovanie papiera a historickej knižnej väzby.

• 19. 9. (sobota) o 15.00 MOHÁČ 500SK Obraz osmanskej prítomnosti / komentovaná prehliadka

  Komentovaná prehliadka výstavy priblíži uhorsko-osmanské vzťahy v 16. a 17. storočí, ako aj obdobie, keď bol Zvolenský zámok významnou protiosmanskou pevnosťou a miestom uloženia uhorskej koruny.

• 24. 9. (štvrtok) o 17.00 RENESANČNÁ FORTIFIKAČNÁ ARCHITEKTÚRA V ČASOCH OSMANSKO-UHORSKÝCH VOJEN / kurátorská prednáška

  Mgr. Denis Haberland

  Prednáška priblíži vývoj bastiónovej fortifikačnej architektúry a ukáže, akú významnú úlohu zohrávala počas osmansko-uhorských vojen.

  Mgr. Denis Haberland je držiteľom osvedčenia Ministerstva kultúry SR o osobitnej odbornej spôsobilosti na vykonávanie architektonicko-historického a umelecko-historického výskumu objektov pamiatkového záujmu a ochrany. Do súčasnosti realizoval 20 rozsiahlych pamiatkových výskumov, prípadne sa na nich spolupodieľal. Zúčastnil sa na projektoch prieskumu, hodnotenia a na metodike obnovy architektúry 20. storočia. V zbierke architektúry SNG sa venuje najmä dielam architektov narodených do roku 1905. V roku 2018 spolupracoval na výstave Architekt Friedrich Weinwurm: Nová cesta (SNG, kurátorka Henrieta Moravčíková).

• 25. 9. (piatok) od 19.00 ZÁMOCKÝ VYZVEDAČ / komentovaná prehliadka a kvíz

  Komentovaná prehliadka výstavy MOHÁČ 500SK Obraz osmanskej prítomnosti vás vtiahne do víru historických udalostí, politických intríg a vojenských stratégií 16. a 17. storočia. Svoje novonadobudnuté vedomosti si následne overíte v kvíze, v ktorom na najúspešnejších čakajú zaujímavé ceny.

  VSTUPNÉ & REGISTRÁCIA

  • Cena: 6 € / osoba (zahŕňa komentovanú prehliadku a registráciu na kvíz)
  • Program:
    • 19.00 Komentovaná prehliadka
    • 20.00 Kvíz v Zámockej kaviarni
  • Kde kúpiť lístky:
    • Online na stránke SNG Zvolenský zámok
    • V pokladni / na mieste
    • Rezervácie: +421 45 245 30 01
  • Dôležité pre tímy (2 – 6 hráčov): Po zakúpení lístkov (spoločne aj jednotlivo) nahláste názov tímu a počet jeho členov na mail: lektori.zvolen@sng.sk

  Upozornenie pre účastníkov kvízu: Kvíz je určený pre tímy v počte 2 až 6 hráčov. Vstupenky si môžete zakúpiť vopred online, v pokladni alebo si ich rezervovať na čísle +421 45 245 30 01.

• 21. 5. 2026 (štvrtok) o 17.00 Vernisáž výstavy MOHÁČ 500SK Obraz osmanskej prítomnosti

  Na vernisáži vystúpi Univerzitný komorný orchester Mladosť pri Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici pod vedením dirigenta Pavla Martinku. Zaznejú 3 historické skladby, z ktorých sa dodnes zachovali iba zápisy melódie. Harmonický sprievod a inštrumentácia je rekonštrukciou umeleckého vedúceho a dirigenta Pavla Martinku, ktorá kombinuje dobové kompozičné pravidlá so zvukovosťou súčasných nástrojov a niektorými kompozičnými novotvarmi v sprievodných hlasoch i melodickej línii, ktoré tvoria organickú súčasť dnešnej podoby našich vzácnych hudobných pamiatok.

  RUNDA REGIS
  Šľachtický tanec z Uhrovskej zbierky piesní a tancov z r. 1730.

  PIESEŇ O PORÁŽKE KRÁĽA ĽUDOVÍTA Z R. 1526
  Melódia piesne sa zachovala ako kontrafakt v zbierke Jána Sylvána: Nové piesne na sedem kajúcich žalmov z r. 1571.

  PIESEŇ O MURÁNSKOM ZÁMKU Z R. 1549
  Autorom piesne je Martin Bošňák (Marek Mathias Bosnijak de Rudnijak). Hoci sa pod ňu nepodpísal, svoje meno „na počátkú veršú položil. A to se stalo léta Božího tisíc pětset čtyřicátého devátýho“.

• 23. 5. 2026 (sobota) 15.00 – 23.00 Noc múzeí a galérií

  Leitmotívom podujatia bude historická udalosť z roku 1621 – uloženie uhorskej kráľovskej koruny vo veži Zvolenského zámku.

  Počas celého podujatia v čase 15.00 – 23.00

  MOHÁČ 500SK Obraz osmanskej prítomnosti
  Individuálna prehliadka výstavy o uhorsko-osmanských vzťahoch v 16. – 17. stor. na pozadí 500. výročia Moháčskej bitky.

  STRÁŽCOVIA KORUNY
  Interaktívny tlačený sprievodca zámkom a výstavou predstaví udalosti spojené s uložením uhorskej kráľovskej koruny vo Zvolene.

  HLAVY KORUNOVANÉ
  Tvorivá dielňa na tému uhorskej kráľovskej koruny.

  CHUTE OSMANSKEJ RÍŠE
  Turecká káva a baklava v ponuke Zámockej kaviarne.

  Špeciálny program

  15.00 a 18.00 MOHÁČ 500SK Obraz osmanskej prítomnosti
  Kurátorský výklad v novej výstave SNG. Sprevádza kurátor výstavy Martin Čičo.

  16.30 OD ORIGINÁLU K REPLIKE
  Proces tvorby „trenčianskej“ repliky uhorskej kráľovskej koruny z majetku MIKUŠ DIAMONDS predstaví rozprávanie zlatníkov Augustína Hôrku a Jozefa Čiča.

  19.00 a 21.00 MIESTO, KDE JE KORUNA ULOŽENÁ
  Komentovaná prehliadka priblíži, ako sa z kráľovského sídla stala protiosmanská pevnosť, ktorá v rokoch 1620 – 1621 poslúžila na uloženie uhorskej kráľovskej koruny. Sprevádza historik umenia Michal Šimkovic.

• 18. 6. – 20. 6. Dni mesta Zvolen

  Počas Dní mesta Zvolen pripravujeme program v exteriéroch aj interiéroch zámku pre školy a verejnosť. Leitmotívom programu je Zvolen a Zvolenský zámok na Willenbergovej vedute z roku 1599. Súčasťou podujatia bude jarmok, vystúpenia šermiarov a skupín historických scén, videomaping. V priestoroch výstavy sa budú konať tvorivé dielne, komentované prehliadky i odborná diskusia o Willenbergovej vedute.

• Jún, September, Október Prednáškový cyklus k výstave

  Prednáškový cyklus prinesie témy o uhorsko-osmanských vzťahoch v 16. a 17. storočí na pozadí 500. výročia Moháčskej bitky, rovnako aj témy z dejín Zvolena, Zvolenského zámku a okolitého regiónu v období osmanskej expanzie. Prednášať budú odborníci na dejiny umenia, pamiatkový výskum hradov, históriu, archeológiu, religionistiku, literárnu vedu a príbuzných vedných disciplín.

Mesto a Osmani

Po porážke vojska vedeného Ľudovítom II. Jagelonským oddielmi tureckého sultána Sulejmana I. obsadili Turci veľkú časť Uhorska a dostali sa až k južným hraniciam dnešného Slovenska. Mesto Zvolen sa tak ocitlo v susedstve Osmanov a čakali ho roky veľkého utrpenia a strát.

Zvolenský zámok na čele s kapitánom sa stal centrom obrany regiónu, kde boli sústredené bohaté banské mestá ako Kremnica, Banská Štiavnica či Banská Bystrica. Ľudia žili v strachu z tureckých nájazdov a situáciu zhoršovalo aj spolužitie s vojskom sídliacim na zámku.

Život obyvateľom strpčovali aj stavovské povstania uhorskej šľachty proti Habsburgovcom. Po bojoch medzi oddielmi Gabriela Bethlena a cisárskym vojskom v roku 1621 bol Zvolen vyrabovaný a vypálený. Obyvatelia začali s opevňovaním mesta palisádami, drevenými bránami a násypmi, neskôr budovali kamenné opevnenia, a to najmä pod vedením talianskych staviteľov. Hradby boli dokončené až v roku 1667.

Opevňovanie dráždilo Turkov a vyvolávalo ich opätovné nájazdy. Najviac boli ohrozené okolité dediny, ktoré sa nemohli brániť a do zajatia vtedy padlo mnoho ľudí zo Slatinky, Lieskovca, Hájnikov a Kováčovej. Turci nikdy Zvolen nezískali, no spôsobili mu nesmierne veľa ľudského utrpenia a materiálnych strát.

Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene

Lesnícke a drevárske múzeum je špecializovaným múzeom s celoslovenskou pôsobnosťou v oblasti múzejnej dokumentácie lesníctva a drevárstva a zároveň dokumentuje i vývoj prírody a spoločnosti vo zvolenskom regióne. Vo svojich fondoch zastrešuje oblasti lesníctva, drevárstva, mykológie, histórie, archeológie, numizmatiky a národopisu.

Je pokračovateľom Lesníckeho múzea v Bratislave, ktoré bolo súčasťou Zemědělského múzea (1927), a Mestského múzea vo Zvolene (1942). Od roku 1992 spája vo svojej činnosti poslanie oboch týchto historických a pamäťových inštitúcií. V roku 2008 sa múzeum stalo organizačnou súčasťou štátneho podniku LESY Slovenskej republiky. Viac tu.

Programy a podujatia na osmanskú tému v roku 2026

• 23. máj 2026 Noc múzeí a galérií Osmanský tábor – divadelné predstavenie, ukážka tureckého prepadnutia dediny, šerm a ukážky lukostreľby v podaní spolku lukostrelcov ARQUEROS.
  
  Turecká detektívka – pátranie po „dedičstve“ Osmanov v expozíciách múzea.
• 7. júl – 3. október 2026 Výstava: Dedičstvo Osmanov Výstava ponúka prehľad vybraných prvkov, ktoré Osmani priniesli na územie dnešného Slovenska a ovplyvnili nimi miestnu kultúru, jazyk či gastronómiu. Hoci nám výstava pripomína, čo všetko – aj pozitívne – tu Osmani zanechali, nemali by sme zabúdať na účet, ktorý našim predkom za to vystavili.

Mesto a Osmani

Trnava sa po bitke pri Moháči v roku 1526 stala jedným z najvýznamnejších centier Horného Uhorska. Po obsadení Budína Osmanmi prevzala viaceré administratívne, cirkevné a kultúrne funkcie, čím získala mimoriadny význam pre celé Uhorské kráľovstvo. V meste sídlilo ostrihomské arcibiskupstvo, vznikla Trnavská univerzita a rozvíjala sa vzdelanosť, stavebníctvo i hospodárstvo.

Hoci Trnava nebola priamo obsadená Osmanskou ríšou, jej dejiny boli neoddeliteľne späté s protitureckými vojnami, obranou krajiny a politickými zmenami, ktoré nasledovali po porážke pri Moháči. Dodnes je významným miestom výskumu a prezentácie dejín tohto obdobia.

Západoslovenské múzeum v Trnave

Miesto: Múzejné námestie 3, Trnava

Západoslovenské múzeum v Trnave patrí medzi hlavné inštitúcie, ktoré sa venujú výskumu dejín raného novoveku a obdobia osmansko-uhorských konfliktov. V roku 2026 pripravuje odborné podujatia pri príležitosti 500. výročia bitky pri Moháči. Západoslovenské múzeum v Trnave je súčasťou výstavy MOHÁČ 500 OBRAZ OSMANSKEJ PRÍTOMNOSTI, ktorá je inštalovaná v SNG – Zvolenský zámok od 22.5. do 22. 10. 2026. Viac o účasti ZSM nájdete tu, video link .

Programy a podujatia na osmanskú tému v roku 2026

• 16. september 2026 BITKA PRI MOHÁČI (1526) — vojna, politika a uhorská spoločnosť Kolokvium venované 500. výročiu bitky pri Moháči a jej politickým, spoločenským a kultúrnym dôsledkom pre strednú Európu. Prednášajú odborníci z Trnavskej univerzity a Univerzity Mateja Bela.
• 10. – 11. november 2026 MOHÁČ 1526 – 2026 Vedecká konferencia pri príležitosti 500. výročia bitky pri Moháči. Program sa venuje predmoháčskemu obdobiu, osmanskej expanzii, vývoju Bratislavy a Trnavy po roku 1526, obrane miest, kultúrnym dôsledkom osmanskej prítomnosti a historickej pamäti na obdobie tureckých vojen.

Mesto a Osmani

Trenčín predstavoval počas 16. a 17. storočia významné správne a obranné centrum severozápadného Uhorska. Po bitke pri Moháči sa stal súčasťou zázemia habsburskej obrany proti Osmanskej ríši a jeho hrad zohrával dôležitú úlohu pri ochrane obchodných ciest a severných oblastí kráľovstva.

Hoci Osmani Trenčín nikdy neobsadili, mesto bolo ovplyvnené politickými, vojenskými i hospodárskymi dôsledkami dlhodobých osmansko-habsburských konfliktov. Viac tu.

Trenčianske múzeum v Trenčíne

Trenčianske múzeum pripravilo pri príležitosti 500. výročia bitky pri Moháči rozsiahlu historickú výstavu približujúcu osudové udalosti rokov 1526 až 1683 prostredníctvom autentických zbierkových predmetov.

Programy a podujatia na osmanskú tému v roku 2026

• 16. jún – 1. november 2026 Výstava: Moháč a jeho odkaz Výstava na Trenčianskom hrade približuje bitku pri Moháči, rozpad stredovekého Uhorska, osmansko-habsburské súperenie a jeho dôsledky pre územie dnešného Slovenska. Súčasťou expozície sú historické zbrane, vojenská výstroj a dobové tlače.

Mesto a Osmani

Bojnice sú úzko späté s dejinami bitky pri Moháči prostredníctvom rodu Zápoľských. V bitke v roku 1526 padol Juraj Zápoľský, vtedajší majiteľ Bojnického panstva a brat neskoršieho uhorského kráľa Jána I. Zápoľského.

Následné obdobie osmanskej expanzie zásadne ovplyvnilo vývoj celého Uhorského kráľovstva vrátane regiónu hornej Nitry. Bojnický zámok dnes pripomína významné osobnosti aj udalosti, ktoré formovali dejiny strednej Európy. Viac tu. Reportáž.

SNM – Múzeum Bojnice

Múzeum pripravilo výstavu venovanú 500. výročiu bitky pri Moháči, ktorá prostredníctvom zbierkových predmetov a historických dokumentov približuje obdobie rokov 1526 až 1687 a jeho význam pre územie dnešného Slovenska.

Programy a podujatia na osmanskú tému v roku 2026

• August – november 2026 Výstava: Od Moháča po Moháč – Od porážky k víťazstvu (1526 – 1687) Historicko-edukačná výstava predstavuje dejiny osmansko-uhorských konfliktov, významné osobnosti 16. a 17. storočia a ich vplyv na vývoj regiónu hornej Nitry, Slovenska i celej strednej Európy.

Mesto a Osmani

Fiľakovo má bohatú historickú minulosť a jeho osud na dlhé stáročia ovplyvnili udalosti súvisiace s tureckou okupáciou regiónu. Po porážke pri Moháči v roku 1526 kráľ Ferdinand I. vybudoval pevnú sieť pohraničných hradov chrániacich bohatú banskú oblasť dnešného stredného Slovenska. Kľúčovým bodom bol Fiľakovský hrad, ktorý ale v 16. stor. Turci dobyli a mesto sa na 40 rokov stalo sídlom najsevernejšieho sandžaku Osmanskej ríše. Odtiaľ Turci riadili výboje a na dobytom území vytvorili systém vlády spočívajúci na stálej armáde a administratívnej byrokracii. Hrad síce koncom storočia znovu získali cisárske vojská, Turci ho však v roku 1682 definitívne obsadili a podpálili.

Hradné múzeum vo Fiľakove

Hradné múzeum vo Fiľakove sa zameriava na archeologický, historický a etnografický výskum Fiľakova a jeho okolia. Špecializuje sa na lokálne a regionálne dejiny od najstarších dôb po novovek, na históriu výrobkov miestnej fabriky, na palócky ľudový nábytok a na prírodovedné pamiatky okolia. Inštitúcia vykonáva aktívnu činnosť v oblasti archeológie so zameraním na výskum fiľakovského hradu a mesta. Výstavné priestory múzea sa nachádzajú v Bebekovej bašte hradu, v budove mestskej Reduty a v protileteckom úkryte z obdobia II. svetovej vojny pod hradným kopcom.

Web: https://www.hradfilakovo.sk/

Programy a podujatia na osmanskú tému v roku 2026

Zaujímavé obdobie osmanskej nadvlády predstavuje Hradné múzeum vo Fiľakove prostredníctvom výstavy trvajúcej v období 23. máj – 15. november 2026. Múzeum pripravilo v roku 2026 sériu podujatí venovaných obdobiu tureckej okupácie regiónu a dejinám Fiľakovského hradu ako sídla najsevernejšieho sandžaku Osmanskej ríše. Program priblíži návštevníkom obdobie osmanskej správy prostredníctvom výstav, odborných prednášok, historických ukážok a tematických podujatí.

• 23. májFiľakovo v tieni Osmanskej ríše – vernisáž výstavy v rámci Noci múzeí a galériíOdborná prednáška v maďarskom Salgótarjáne venovaná archeologickým nálezom a dejinám Fiľakova v období Osmanskej ríše.
• 23. máj – 15. novemberFiľakovo v tieni Osmanskej ríšeVýstava venovaná obdobiu tureckej okupácie Fiľakova a osmanskej správy regiónu.
• 15. augustHistorické predpoludnie vo FiľakoveV rámci Dní mesta Fiľakovo s tematickým programom venovaným obdobiu osmanskej správy.
• 14. septemberDni európskeho kultúrneho dedičstvaOdborný výklad k výstave a prezentácia dobových zbraní.
• 27. septemberSvetový deň cestovného ruchuSprevádzanie na hrade v dobovom tureckom kostýme, odborný výklad k výstave a prezentácia historických zbraní.

Mesto a Osmani

Banská Štiavnica patrila medzi najvýznamnejšie banské mestá Horného Uhorska a zohrávala dôležitú úlohu v hospodárskom i obrannom systéme habsburskej monarchie počas osmanskej expanzie. Práve bohatstvo miestnych baní financovalo časť protitureckej obrany. Hoci sa mesto nikdy nedostalo priamo pod osmanskú nadvládu, v 16. storočí boli v Banskej Štiavnici posilnené mestské hradby, budovali sa obranné bašty a vznikli dve dominantné pevnosti – Starý a Nový zámok. Starý zámok, pôvodne farský kostol, bol prestavaný na pevnosť s úlohou chrániť mesto pred možnými tureckými útokmi a slúžil aj ako útočisko obyvateľov. Ešte výraznejším symbolom protitureckej obrany sa stal Nový zámok, postavený ako strážna a obranná veža – bol súčasťou siete varovných pevností naprieč stredným Slovenskom. Posádka odtiaľ sledovala pohyb osmanských vojsk a pomocou signálnych ohňov upozorňovala okolité mestá na nebezpečenstvo.

Protiturecké opevnenia patria dnes medzi najvýznamnejšie historické pamiatky mesta a pripomínajú obdobie, keď bola Banská Štiavnica dôležitou súčasťou obranného systému Horného Uhorska proti expanzii Osmanskej ríše.

Slovenské banské múzeum

Web: https://www.muzeumbs.sk/

Slovenské banské múzeum je špecializovanou organizáciou, ktorá zhromažďuje, vedecky a odborne spracováva a sprístupňuje hmotné dokumenty so vzťahom ku komplexnej dokumentácii vývoja baníctva, príbuzných banských odborov, geológie, vývoja banských miest a oblastí na Slovensku, a osobitne Banskej Štiavnice. Dôležitou súčasťou jeho činnosti je dokumentovanie histórie Banskej Štiavnice a jej okolia.

Programy a podujatia na osmanskú tému v roku 2026

Slovenské banské múzeum v Banskej Štiavnici pripravuje v roku 2026 sériu podujatí venovaných obdobiu osmanských vojen a 500. výročiu bitky pri Moháči. Program predstaví historické súvislosti protitureckej obrany banských miest, každodenný život v období osmanského ohrozenia aj dobovú vojenskú kultúru prostredníctvom odborných prednášok, historických ukážok a interaktívnych aktivít pre verejnosť.

• 23. májNoc múzeí a galérií – Osmanská cesta (Nový zámok)Rodinná hra, prezentácia palných zbraní, kaligrafická dielňa, digitálna prezentácia Premeny Nového zámku v čase, historický vojenský tábor a ukážka dobovej kuchyne s ochutnávkami jedál.
• 8. augustCitadela – Osmanská cesta (Starý zámok)Cyklus odborných prednášok venovaných každodennému životu v banských mestách, baníckemu povstaniu rokov 1525 – 1526, streleckým spolkom, renesančnej architektúre v období osmanských vojen či osmanským textíliám a uhorskému šľachtickému odevu. Súčasťou programu budú aj historické ukážky remesiel, vystúpenia bubeníkov a historický vojenský tábor s prezentáciou palných zbraní, lukostreľby a kušostreľby.

Mesto a Osmani

Svätý Anton bol v období 16. a 17. storočia súčasťou regiónu, ktorý výrazne ovplyvnili uhorsko-osmanské vojny a neustála hrozba osmanských vpádov. Hoci obec neležala priamo na hlavnej bojovej línii, patrila do zázemia stredoslovenských banských miest, ktoré mali pre Habsburskú monarchiu veľký hospodársky význam. Po bitke pri Moháči sa územie južného Slovenska stalo pohraničnou oblasťou medzi Habsburskou monarchiou a Osmanskou ríšou. Osmanské výpravy prenikali čoraz severnejšie a ohrozovali aj región Hontu, do ktorého Svätý Anton patril. Obyvatelia dedín často čelili rabovaniu, odvádzaniu do zajatia či povinnosti zabezpečovať zásobovanie vojsk a pevností.

Význam Svätého Antona súvisel najmä s jeho polohou v blízkosti Banskej Štiavnice a s rozvojom šľachtických sídiel v období protitureckých vojen. Zemianske a šľachtické objekty v regióne boli prispôsobované obranným potrebám doby. Toto obdobie sa stalo súčasťou historickej identity regiónu, ktorú dnes pripomínajú miestne pamiatky, múzeum a kultúrne podujatia venované obdobiu protitureckých bojov.

Múzeum vo Svätom Antone

Web: https://www.msa.sk/

Svätoantonský kaštieľ patrí k skupine feudálnych neskorobarokových sídiel, ktoré vznikli za veľkej stavebnej činnosti uhorskej vojenskej aristokracie oddanej Habsburgovcom a zbohatnutej v protiosmanských bojoch. Do dnešnej podoby dal kaštieľ postaviť v rokoch 1744 – 1750 gróf Andrej Koháry. Pochádzal z rodu, ktorý zohral v dejinách Uhorského kráľovstva v období protiosmanských vojen a stavovských povstaní významnú úlohu. Dnes sídli v kaštieli múzeum s umelecko-historickou a poľovníckou expozíciou.

Múzeum vo Svätom Antone pripravuje v roku 2026 výstavu venovanú rodu Koháryovcov a ich významnej úlohe v období protiosmanských vojen a stavovských povstaní. Program priblíži návštevníkom historické súvislosti vojenskej aristokracie v Uhorskom kráľovstve a dejiny svätoantonského kaštieľa spätého s rodom Koháry.

Programy a podujatia na osmanskú tému v roku 2026

• 6. júnVýstava Koháryovci – vzostup rodu a jeho účasť v protiosmanských vojnáchVernisáž výstavy venovanej rodu Koháryovcov a ich pôsobeniu v období bojov proti Osmanom. Súčasťou otvorenia bude vystúpenie súboru Ensemble Thesaurus Musicum.

Mesto a Osmani

Región okolo Modrého Kameňa bol v období osmanskej expanzie dôležitým styčným priestorom medzi kresťanským severom Uhorska a územiami pod osmanským vplyvom. Modrý Kameň a jeho hrad patrili vďaka svojej strategickej polohe medzi významné pohraničné sídla južného Slovenska ako súčasť systému protitureckej obrany Horného Uhorska. V 16. storočí sa Modrý Kameň ocitol v neustálom ohrození tureckých nájazdov. Osmanom sa podarilo hrad dobyť v roku 1575 počas rozsiahlych vojenských operácií v Novohrade. Pri útokoch bol hrad značne poškodený a časť obyvateľstva bola zabitá alebo odvlečená do zajatia. Po obsadení sa región dostal pod silný osmanský tlak a okolie trpelo častými vpádmi, rabovaním i vysokými daňami. Protiturecké vojny zanechali v meste hlbokú stopu a ovplyvnili jeho hospodársky aj spoločenský vývoj na celé desaťročia.

Dnes patrí Hrad Modrý Kameň medzi významné historické pamiatky Slovenska a pripomína obdobie, keď južné oblasti dnešného Slovenska tvorili hranicu medzi Habsburskou monarchiou a Osmanskou ríšou.

SNM – Múzeum bábkarských kultúr a hračiek hrad Modrý Kameň

Web: https://hradmodrykamen.sk/

Hrad Modrý Kameň je dominantou obce a jeho dejiny sú úzko späté s uhorsko-osmanskými konfliktmi. Múzeum bábkarských kultúr a hračiek hrad Modrý Kameň pripravuje v roku 2026 sériu podujatí venovaných 500. výročiu bitky pri Moháči, osmanskej expanzii a protitureckej obrane regiónu Poiplia. Program zahŕňa odborné semináre, historické programy, interaktívne aktivity pre deti aj tematické večerné prehliadky hradu.

Programy a podujatia na osmanskú tému v roku 2026

• 15. májSeminár Bitka pri Moháči – počiatky jarmaOdborné prednášky venované širším dejinným súvislostiam bitky pri Moháči, osobnosti Františka Balašu, protitureckej obrane Poiplia, osmanským výbojom v okolí hradu Modrý Kameň a dopadom bitky pri Moháči na región.
• 23. májNoc múzeí a galériíNočné prehliadky expozícií, animačný program v expozícii František Balaša – hrdina od Moháča, historicko-dramatický program Posledná večera 1526 a lukostreľba.
• 27. – 29. májDni detí – Dobrodružstvo pri MoháčiInteraktívny program pre deti zameraný na osmanskú expanziu, obranu hradu a historické príbehy prostredníctvom hier, tvorivých aktivít a skupinových úloh.
• 15. augustNočné letné prechádzky – Tiene osmanských bojovníkovNočné putovanie po hrade s rozprávaním príbehov a legiend, ukážkami zbraní a tematickými scénkami.
• November 2026Bitka o Belehrad 1717Komentovaná prezentácia obrazu s výjavom boja cisárskeho vojska pod vedením Eugena Savojského s Osmanmi o mesto Belehrad.

Mesto a Osmani

Krupina patrila v období 16. a 17. storočia medzi významné slobodné kráľovské mestá Horného Uhorska a zohrávala dôležitú úlohu v obrane pred osmanskou expanziou. Mesto ležalo na strategickej obchodnej ceste medzi juhom Uhorska a banskými mestami, čo z neho robilo významný obranný aj hospodársky bod. V tých časoch Krupina výrazne posilnila svoje opevnenie. Vybudované boli kamenné hradby, bašty a obranné brány, z ktorých sa časť zachovala dodnes. Krupinské opevnenie patrilo medzi najvýznamnejšie mestské obranné systémy v regióne a bolo prispôsobené novým formám boja vrátane používania delostrelectva.

Mimoriadne dôležitú úlohu v období protitureckých vojen zohrávala Vartovka, strážna veža nad mestom. Slúžila ako pozorovateľňa a signalizačný bod, z ktorého strážcovia pomocou ohňov a dymových signálov upozorňovali obyvateľov na pohyb osmanských vojsk. Bola súčasťou rozsiahlej siete varovných stanovíšť naprieč stredným Slovenskom.

Dnes historické opevnenia, bašty a Vartovka pripomínajú obdobie, keď bola Krupina jedným z dôležitých obranných miest Horného Uhorska na hranici s Osmanskou ríšou.

Múzeum Andreja Sládkoviča

Web: https://krupina.sk/muzeum-andreja-sladkovica-v-krupine

Mestské múzeum Andreja Sládkoviča má svoje stále expozície rozdelené do dvoch celkov - história mesta a literárna časť, venovaná osobnostiam a rodákom Krupiny s dôrazom na život a dielo Andreja Sládkoviča a Eleny Maróthy-Šoltésovej. Významnú časť stálej expozície tvoria dejiny Krupiny, a to od najstaršieho osídlenia územia cez formovanie a vývoj mesta a jeho obyvateľstva, až po najvýznamnejšie udalosti z bohatej histórie mesta.

Múzeum Andreja Sládkoviča v Krupine pripravuje v roku 2026 sériu podujatí venovaných obdobiu osmanských bojov a stopám Osmanov v meste. Program zahŕňa prednášky, komentované prehliadky mesta a historické podujatia pripomínajúce obdobie protitureckých bojov. Múzeum je od marca 2026 z dôvodu rekonštrukcie zatvorené, podujatia preto prebiehajú v exteriéri mesta Krupina.

Programy a podujatia na osmanskú tému v roku 2026

• Apríl / májOtvorenie brán mesta KrupinaUkážky historických bojov v podaní šermiarskej skupiny Vir Fortis.
• Máj – októberPodzemie KrupinySprístupnenie pivníc OZ Podzemie Krupiny na Ulici A. Sládkoviča podľa požiadaviek návštevníkov počas týždňa aj víkendov.
• 27. septemberPo stopách Osmanov v meste KrupinaKomentovaná prechádzka mestom cez námestie, rímskokatolícky kostol, mestské hradby, Turecké studne a Vartovku.
• Počas celého rokaObdobie osmanských bojov v zbierkach múzeaPrednáška venovaná zbierkovým predmetom múzea súvisiacim s obdobím osmanských bojov a históriou mesta Krupina.

Mesto a Osmani

Pukanec patril v období 16. a 17. storočia medzi významné banské mestečká Horného Uhorska a bol nepriamo ovplyvnený osmanskou expanziou po bitke pri Moháči. Ťažba drahých kovov v regióne mala veľký hospodársky význam, lebo Habsburská monarchia potrebovala financie na vedenie protitureckých vojen. Preto bolo potrebné chrániť banské mestá pred Osmanmi. V období zvýšeného nebezpečenstva si Pukanec budoval obranné opevnenia a hradby z kameňa a tehál s dvoma bránami, dolnou (od Levíc) a hornou (k Banskej Štiavnici). Práce pokračovali pod dozorom vojenskej rady až do roku 1590 za účasti cisárskych fortifikačných inžinierov, ktorým pomáhali talianski odborníci. Stavbe opevnenia padlo za obeť 60 domov, čo bola 1/3 všetkých domov v Pukanci). Súčasťou obranného systému boli aj strážne a signalizačné body, ktoré upozorňovali obyvateľov na možné vpády tureckých oddielov. Pukanec sa stal menšou hraničnou pevnosťou s posádkou len 50 mužov.

Dodnes sa v Pukanci zachovali viaceré časti historického opevnenia. Mestské opevnenia a miestne tradície sú dôkazom toho, že aj menšie banské mestečká boli súčasťou obranného systému Horného Uhorska proti expanzii Osmanskej ríše.

Spoločnosť pukanskej histórie

Členovia Spoločnosti pukanskej histórie (SPH) odhaľujú a zachovávajú kultúrne i historické dedičstvo Pukanca. Na podporu a naplnenie svojho snaženia založili pukanskí nadšenci múzeum, v ktorom sústredili informácie a exponáty spojené so stredovekým mestom, jeho baníckou minulosťou a obdobím osmanského ohrozenia s následným rozvojom v novoveku. Keďže Pukanec je spojený s množstvom vzdelancov a národovcov, SPH pripravuje aj výstavy, prednášky, spomienkové podujatia a venuje sa i publikačnej činnosti. Okrem toho vyhľadáva a zachraňuje historické predmety, zachováva názvy, pomenovania a fotografie viažuce sa k minulosti i prítomnosti Pukanca a jeho osobnostiam.

Spoločnosť pukanskej histórie sa od začiatku svojej činnosti zaoberá osmanskými vpádmi, ktoré prezentuje formou panelov vo výstavných priestoroch muzeálnej expozície. Návštevníkom sprostredkúva tieto tragické udalosti počas komentovaných prehliadok hradieb a gotického kostola. V roku 2026 si pripomenie 500. výročie bitky pri Moháči sériou podujatí venovaných obdobiu osmanského ohrozenia, protitureckému opevneniu mesta a histórii regiónu Hont.

Web: https://www.pukanec.sk/

Programy a podujatia na osmanskú tému v roku 2026

• 16. májNoc múzeí a galériíKomentovaná prehliadka mestských hradieb a gotického Kostola sv. Mikuláša.
• 16. máj – 31. augustPukanec na hranici s Osmanskou ríšouVýstava venovaná obdobiu osmanského ohrozenia regiónu Hont doplnená o prednášku Osmani v Honte v 16. storočí a premietanie filmu Hrozná noc pukanská zo série Hľadanie stratených svetov s Pavlom Dvořákom.
• 3. júlHudobná melodráma Už idúDramatizácia súboja medzi pukanským kapitánom Michalom Borym a aga Ibrahimom, veliteľom drégeľského jazdectva. Podujatie sa uskutoční v rámci Pukanských remeselníckych trhov.
• Počas celého rokaKomentované prehliadky mestských hradieb a gotického Kostola sv. MikulášaPrehliadky venované obdobiu osmanských vpádov, protitureckému opevneniu mesta a histórii Pukanca v období osmanského ohrozenia.

Obec Divín a Osmani

Divín a jeho okolie patrili medzi oblasti južného stredného Slovenska, ktoré výrazne zasiahli uhorsko-osmanské vojny. Strategická poloha obce v regióne Novohradu spôsobila, že sa Divín stal súčasťou obranného pásma Horného Uhorska proti postupujúcej Osmanskej ríši. V kontexte dejinných udalostí spojených s výročím bitky pri Moháči v roku 1526 zohrávajú obec Divín i tamojší hrad významné miesto. Hrad bol dôležitým strážnym a obranným bodom chrániacim obchodné cesty a okolité sídla pred tureckými vpádmi. Viackrát bol poškodený počas vojenských konfliktov a nepokojov, ktoré sprevádzali obdobie protitureckých vojen. Napriek tomu hrad Divín zostával významným obranným bodom až do konca 17. storočia, keď osmanská hrozba postupne ustupovala, bol vyplienený, vyrabovaný a napokon zničený výbuchom.

Hrad Divín

Ruiny Hrad Divín pripomínajú obdobie, keď južné Slovensko tvorilo pohraničné územie medzi dvoma veľmocami. Hrad aj obec sú významnou súčasťou historického dedičstva protitureckých bojov na Slovensku a preto obec Divín pripravuje v roku 2026 tretí ročník podujatia Balašove hradné slávnosti venovaného histórii hradu Divín, rodu Balašovcov a obdobiu protitureckých bojov po bitke pri Moháči. Program v priestoroch hradu Divín priblíži návštevníkom historické udalosti spojené s Divínskym panstvom prostredníctvom historických ukážok, remesiel a sprievodných vystúpení.

Web: https://divin.sk/

Programy a podujatia na osmanskú tému v roku 2026

• 20. júnBalašove hradné slávnostiŠermiarske vystúpenia a súboje, streľba z lukov a kuší, divadelné predstavenie o histórii hradu a Imrichovi III. Balašovi, historické tvorivé dielne, vystúpenie sokoliarov, ukážky vojenského tábora a historických zbraní, hudobné vystúpenia, ochutnávky historickej kuchyne a večerná ohňová show na nádvorí hradu.